Radi by sme Vás nasmerovali ako správne postupovať pri uplatňovaní výdavkov pri pracovných cestách. Základná vec spočíva v tom, že pre uplatnenie daňového výdavku nepostačuje doručiť našej účtovnej spoločnosti len doklady spojené s pracovnou cestou ako:
- Náklady na letenky
- Náklady na spotrebu PHL
- Náklady na ubytovanie
- Náklady na nutné vedľajšie výdavky
- Ostatné výdavky (napr. posedenie z obchodným partnerom)
Základná zásada daňového výdavku je inštitút preukázateľnosti. Práve zo skúsenosti z praxe a daňových kontrol vieme, že práve pri pracovných cestách je táto podmienka splnená a preukázaná, ak sa predloží na zúčtovanie cestovný príkaz, ktorý je podkladom na preukazovanie skutočností spojených s pracovnou cestou. Cestovný príkaz sa skladá z dvoch častí a to:
- Príkaz (nariadenie) pracovnej cesty zamestnávateľa
- Vyúčtovanie na strane zamestnanca
Zamestnávateľ má možnosť nariadiť pracovnú cestu aj jedným hromadným cestovným príkazom na
- Viacero ciest zamestnanca (napr. na kalendárny mesiac)
- Jednu cestu pre viacerých zamestnancov
Práve preto žiadame od Vás okrem doručenia (naskenovania do ekonixu) dokladov aj samotný cestovný príkaz s vyúčtovaním, ktoré si musí robiť zamestnanec sám, keďže právo na cestovné náhrady vzniká jemu a má preukazovať predmetný nárok. Na účely zákona o cestovných náhradách sa za zamestnanca považuje aj konateľ spoločnosti. Preto Vám chceme na vzorovom príklade ukázať ako by mali byť doručované cestovné príkazy s vyúčtovaním k nám, ako účtovnej spoločnosti:
Príklad (vzor cestovného príkazu):
Zamestnanec je vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu z Košíc do Mníchova (Nemecko). Nástup na pracovnú cestu je 7. 2. o 8:00 hod. zo sídla spoločnosti, pričom odlet lietadla je o 10:00 a prílet lietadla do Mníchova je o 11:30 hod. Návrat z pracovnej cesty je 12. 2. o 13:00 (prílet lietadla). Lietadlo podľa letového poriadku odlieta z Mníchova o 11:00 hod. Počas tejto pracovnej cesty bude zamestnanec letieť 10. 2. z Mníchova do Madridu, pričom odlet lietadla bude o 11:00 z letiska v Mníchove a odlet z Madridu bude v ten istý deň o 23:00 hod. do Mníchova. Zamestnancovi bol poskytnutý preddavok vo výške 500 EUR. Ubytovanie a letenky hradí zamestnávateľ na základe faktúry. Na aké náhrady má zamestnanec nárok? Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi vreckové vo výške 20 % zo stravného. Zamestnancovi nebolo poskytnuté stravovanie na pracovnej ceste. Pri výpočte nároku náhrad treba vychádzať z podmienok pracovnej cesty. Výpočet bude nasledovný:
Prvý deň
Zamestnanec prišiel na letisko, kde mu bolo povedané, že lietadlo bude meškať hodinu. Z letiska z Košíc odletel o 11:00 a v Mníchove pristálo lietadlo o 12:45. Podľa § 16 ods. 2 zákona na účely určenia nároku náhrad pri zahraničnej pracovnej ceste, ak začiatok a koniec pracovnej cesty je na území Slovenska, počíta sa pri leteckej doprave čas odletu a príletu lietadla podľa letového plánu. V tomto prípade na vznik náhrad v eurách platných pre Nemecko je dôležitý odlet lietadla podľa letového plánu. Podľa neho má lietadlo odlet o 10:00 hod. Keďže prvý deň strávi v Nemecku viac ako 12 hodín, vznikne mu nárok na stravné vo výške základnej sadzby stravného, čo je 45 EUR.
Druhý a tretí deň (8. a 9. 2.)
Zamestnanec má nárok na stravné vo výške 45 EUR za kalendárny deň, spolu 90 EUR.
Štvrtý deň (10. 2.)
Pri posúdení uplatnenia stravného sa bude posudzovať nárok podľa § 13 ods. 5 zákona o cestovných náhradách. V tomto prípade teda bude pre účely strávenia času v jednotlivých krajinách podstatný čas odletu lietadla podľa letového plánu. Podľa tejto skutočnosti strávil zamestnanec čas:
a) v Nemecku 11 + 1 = 12 hodín
b) v Španielsku 12 hodín
Keďže strávil rovnaký čas v oboch krajinách, zamestnávateľ mu prizná nárok na stravné, ktoré je preňho výhodnejšie. Pre Nemecko je to 45 EUR a pre Španielsko 43 EUR. Zamestnancovi vzniká nárok na stravné vo výške 45 EUR.
Piaty deň (11. 2.)
Zamestnancovi vzniká nárok na stravné vo výške 45 EUR za kalendárny deň.
Šiesty deň (12. 2.)
Odlet z Mníchova je podľa letového poriadku o 11:00. Lietadlo letelo načas. V tomto prípade čas strávený v Nemecku sa bude počítať do príletu lietadla podľa letového poriadku, t. j. 13:00 hod. Zamestnanec strávil v tento deň na zahraničnej pracovnej ceste viac ako 12 hodín a má nárok na stravné vo výške 45 EUR.
Zamestnancovi vzniká nárok za celý pobyt na stravné vo výške 45 + 90 + 45 + 45 + 45 = 270 EUR.
Zároveň mu vzniká nárok na vreckové zo stravného vo výške 20 % = 270 x 0,2 = 54 EUR.
Vedľajšie výdavky zamestnanca boli vo výške 50 EUR (telefónna karta, kopírovanie, fax). Celkový nárok zamestnanca na náhrady je 50 + 54 + 270 = 374 EUR.
Zamestnanec pri vyúčtovaní pracovnej cesty má povinnosť vrátiť preplatok vo výške 500 – 374 = 126 EUR.
Poznámka:
Ak je zamestnancovi poskytované celodenné stravovanie, nárok na diéty nevzniká. (celodenné stravovanie je raňajky, obed a večera. V prípade ak je poskytovaná len jedna zložka stravovania, potom sa uplatňuje krátenie stravovania podľa príkladu.
Príklad:
Zamestnanec je vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu z Košíc do Budapešti. Pri pracovnej ceste použije motorové vozidlo poskytnuté zamestnávateľom. Nástup na pracovnú cestu je 7. 2. 2021 o 10:00 hod. zo sídla spoločnosti. Ukončenie pracovnej cesty je 9. 2. 2021 o 11:00 hod. Zamestnancovi bolo poskytnuté stravovanie v prvý deň večera, v druhý deň celodenné stravovanie a tretí deň raňajky. Na aké stravné má zamestnanec nárok? Vreckové zamestnávateľ zamestnancovi poskytol v sume 10 % stravného. V tuzemsku trvala pracovná cesta menej ako 5 hodín, čím mu nevznikol nárok na stravné a zamestnávateľ sa nerozhodol mu ho podľa § 5 poskytnúť.
Zamestnávateľ bude postupovať pri určovaní výšky stravného podľa § 13 ods. 7 zákona o cestovných náhradách.
Prvý deň:
Zamestnanec prekročil štátnu hranicu o 11:00 hod., čím mu začal plynúť nárok na stravovanie pri zahraničnej pracovnej ceste. Keďže v prvý deň strávil v Maďarsku viac ako 12 hodín, vznikol mu nárok na stravné v základnej sadzbe ustanovenej MF SR, t. j. 39 EUR. Keďže mu bola v prvý deň poskytnutá večera, stravné sa kráti o 35 %. Za prvý deň vznikne zamestnancovi nárok na stravné vo výške 25,35 EUR.
Druhý deň:
Nárok na stravné nevzniká.
Tretí deň:
Zamestnanec prekročil štátnu hranicu o 10:00 hod. V Maďarsku strávil 10 hodín, čím mu vznikol nárok na stravné vo výške 50 % z 39 EUR, t. j. 19,5 EUR. Keďže mu boli poskytnuté raňajky, zamestnancovi sa kráti stravné o hodnotu 39 x 0,25 = 9,75 EUR. Za tretí deň má zamestnanec nárok na stravné vo výške 9,75 EUR.
Pri vyúčtovaní vzniká zamestnancovi nárok na stravné 39 + 9,75 = 48,75 EUR.
Poznámka:
Krátenie stravného v prípade poskytnutia stravovania:
a) ak je poskytnuté bezplatné stravovanie v celom rozsahu (raňajky, obed, večera), nevzniká nárok na stravné,
b) ak sú poskytnuté raňajky, kráti sa stravné o 25 % z ustanovenej hodnoty stravného pre časové pásmo nad 12 hodín,
c) ak je poskytnutý obed, kráti sa stravné o 40 % z ustanovenej hodnoty stravného pre časové pásmo nad 12 hodín,
d) ak je poskytnutá večera, kráti sa stravné o 35 % z ustanovenej hodnoty stravného pre časové pásmo nad 12 hodín.
Stravné sa kráti aj v prípade, ak je stravovanie poskytnuté zamestnancovi v cene ubytovania. Nekráti sa v prípade, ak zamestnanec nemohol využiť stravovanie z dôvodov, ktoré nezavinil. Treba však krátenie viazať na plnohodnotné stravovanie, v praxi sa to často mýli s inštitútom občerstvenia. Pri poskytnutí občerstvenia sa stravné nekráti.
Ak zamestnávateľ (firma) zaplatí napr. letenky, faktúry na ubytovanie priamo z účtu firmy, ktoré sa účtujú na ťarchu nákladov firmy (účet 518), síce takéto doklady nemusia vstupovať do vyúčtovania cestovného príkazu, ale cestovný príkaz je preukazujúcim dokladom skutočnosti vzniku nároku a teda daňového výdavku podľa § 19 ods. 2 písm. d) ZDP. Ak si bude hradiť výdavky na ubytovanie a iné nutné vedľajšie výdavky sám zamestnanec, napr. letenky tak ich uvedie priamo do vyúčtovania cestovného príkazu, ktoré je členené podľa charakteru výdavku. Ak napr. ide o výdavky na posedenie, občerstvenie pre klientov, tie sa takisto vyplnia ako iné vedľajšie výdavky (z daňového hľadiska nejde o daňovo akceptovaný výdavok)
V prílohe Vám posielame aj platné sadzby stravného v tuzemsku a zahraničia.
Príklad:
Zamestnávateľ po písomnej dohode vyšle zamestnanca na pracovnú cestu, na ktorej použije zamestnanec vlastné osobné motorové vozidlo. Zamestnanec prejde počas pracovnej cesty 150 km, pričom doloží doklad o kúpe pohonnej látky (cena 1,3 EUR) a v technickom preukaze má uvedenú spotrebu EHK:
a) mesto 9 l,
b) mimo mesto 6 l,
c) kombinovaná 7,4 l.
Ako sa vypočítajú náhrady podľa § 7 zákona o cestovných náhradách?
Ako bolo už povedané, zákon presne stanovuje postup pri výpočte náhrad. Náhrada za 1 km jazdy sa vypočíta:
150 x 0,193 = 28,95 EUR
Náhrada za spotrebované pohonné látky sa vypočíta:
9 + 6 + 7,4 = 7,4667 l na 100 km [výpočet vyplýva z § 7 ods. 6 písm. b)]
3
7,4667 x 150/100 x 1,3 = 14,57 EUR
Náhrada zamestnanca bude vo výške 28,95 + 14,57 = 43,52 EUR.
Okrem toho mu vznikol nárok na cestovné náhrady od 5 do 12 hodín v tuzemsku vo výške 5,10 EUR (ukážka vy vyplnenom cestovnom príkaze)
Poznámka:
K predmetnému treba podotknúť, že ak sa použije MV iné ako firmy, musí byť o tom písomná dohoda, kde je súhlas oboch strán a popis MV ktoré sa použije na pracovnú cestu. Zamestnanec nemusí používať len vlastné motorové vozidlo, je jedno kto je vlastníkom, podstatná je dohoda a skutočnosť, že to neposkytla firma na pracovnú cestu.